TV program - JOJ+

V čase, keď Druhá svetová vojna ešte vyzerala nerozhodne, sa na diaľku odohrával dramatický súboj medzi Spojenými štátmi a Nemeckom o to, komu sa skôr podarí skonštruovať atómovú bombu a získať rozhodujúcu prevahu nad nepriateľom. V Amerike sa tento tajný výskum skrýval pod názvom Projekt Manhattan a jedným z jeho kľúčových aktérov bol astrofyzik Robert Oppenheimer. Pod obrovským časovým tlakom sa spolu s tímom ďalších vedcov pokúšal skonštruovať vynález, ktorý má potenciál zničiť celý svet, ale bez ktorého včasného dokončenia by sa ten istý svet už nedal zachrániť pred inou hrozbou. Fyzik Julius Robert Oppenheimer (CILLIAN MURPHY) sa odvolal proti odňatiu svojej bezpečnostnej previerky a v apríli 1954 čaká na vypočutie pred komisiou AEC - Americkou komisiou pre atómovú energiu. Počas prestávok spomína na svoje začiatky, súkromný život a predovšetkým na obdobie, keď mu počas druhej svetovej vojny zverili vedecké vedenie projektu Manhattan. V Národnom laboratóriu v Los Alamos v Novom Mexiku majú on a jeho tím pod dohľadom poručíka Leslieho Grovesa (MATT DAMON) vyvinúť jadrovú zbraň. Po zavŕšení projektu a úspešnej skúške 14. júla 1945 Oppenheimera vyhlásili za „otca atómovej bomby“, ale potom, čo je jeho smrtiaci vynález s tragickými následkami použili v Hirošime a Nagasaki, sa oslavovaný vedec ocitá v hlbokých pochybnostiach. Na ďalšom vypočutí pred komisiou AEC má byť jej bývalý predseda Lewis Strauss (ROBERT DOWNEY JR.) potvrdený ako budúci minister obchodu v kabinete prezidenta Dwighta D. Eisenhowera. Čoskoro sa však pozornosť zameriava na jeho vzťah s Oppenheimerom po vojne. Strauss totiž stál na čele americkej komisie pre atómovú energiu, ktorej fyzik poskytoval poradenstvo. Keď sa Oppenheimer čoraz viac stavia proti Straussovi, kritizuje preteky v zbrojení s Ruskom a žiada medzinárodnú kontroly jadrovej energie, opäť sa dostávajú na pretras jeho predvojnové ľavicové názory a dávne väzby na sympatizantov komunizmu. Stáva sa obeťou prenasledovania v ére mccarthyzmu, čo ovplyvní zvyšok jeho života. Až výpovede ďalších svedkov pred Senátom v roku 1959 Oppenheimera očistia a negatívne dôsledky pocíti aj jeho osobný nepriateľ Lewis Strauss, ktorý konal proti nemu z motívu osobnej pomsty a snažil sa mu zničiť kariéru.

Životopisný film USA (2023). Príbeh muža, ktorý riskoval, že zničí celý svet, aby ho tým zachránil. Životopisný príbeh tvorcu atómovej bomby. Životopisný príbeh brilantného amerického astrofyzika J. Roberta Oppenheimera, ktorý viedol vývoj atómovej bomby počas 2. svetovej vojny, mapuje jeho prácu na projekte Manhattan, morálne dilemy spojené so zničením sveta, úspešný test Trinity – prvú riadenú explóziu atómovej bomby v histórii, ktorá zmenila chod dejín, a následné politické prenasledovanie v ére mccarthizmu. Počas Druhej svetovej vojny sa odohrával dramatický súboj medzi Spojenými štátmi a Nemeckom o to, komu sa skôr podarí skonštruovať atómovú bombu a získa rozhodujúcu prevahu nad nepriateľom. V Amerike sa tento tajný výskum skrýval pod názvom Projekt Manhattan a jedným z jeho kľúčových aktérov bol astrofyzik Julius Robert Oppenheimer. Pod obrovským časovým tlakom sa tím vedcov pokúšal skonštruovať vynález, ktorý má potenciál zničiť celý svet, ale zároveň ho dokáže zachrániť pred inou akútnou hrozbou. Jeho práca sa naplní 16. júla 1945 úspešným testom Trinty, prvého riadeného jadrového výbuchu na svete, ktorý navždy zmení chod dejín. V apríli 1954 svetoznámy fyzik Robert Oppenheimer čaká na vypočutie pred Americkou komisiou pre atómovú energiu. Počas prestávok spomína na svoje začiatky, súkromný život a predovšetkým na obdobie, keď mu počas druhej svetovej vojny zverili vedecké vedenie prísne tajného projektu Manhattan. V Národnom laboratóriu v Los Alamos v Novom Mexiku má so svojím tímom vyvinúť jadrovú zbraň. Vedci pod dohľadom generálporučíka Leslieho Grovesa trávia roky navrhovaním a vývojom atómovej zbrane. Po zavŕšení projektu a úspešnej skúške riadenej explózie 16. júla 1945 vyhlásili Oppenheimera za „otca atómovej bomby“, ale potom, čo je jeho smrtiaci vynález s tragickými následkami použili v Hirošime a Nagasaki, sa oslavovaný vedec ocitá v hlbokých pochybnostiach. Keď začne kritizovať preteky v zbrojení s Ruskom a žiada medzinárodnú kontrolu jadrovej energie, obvinia ho z nelojálnosti a stáva sa obeťou prenasledovania v ére mccarthyzmu. Oppenheimera očistia až výpovede ďalších svedkov pred Senátom v roku 1959 a spravodlivosť doženie aj jeho osobného nepriateľa, politického karieristu Lewisa Straussa, ktorý sa mu snažil zničiť povesť z osobnej pomsty, za čo prišiel o post ministra obchodu v kabinete prezidenta Dwighta D. Eisenhowera.